Významná folkloristka z Kremnice Drahotína Kardossová – Križková /1867-1944/

Z kremnickej rodiny Pavla Križku pochádza jeho dcéra Drahotína Kardossová, významná slovenská folkloristka a etnografka. Zaujímavé boli jej vzdelávacie začiatky, základnú školu absolvovala nemecky, strednú maďarsky, slovensky a rusky ju učil otec.

Svojho manžela nasledovala do Dolného Kubína, no tu sa jej rodina stretla s takou silnou maďarizáciou / v roku 1914 bola za svoje politické názory uväznená/, že sa museli odsťahovať do Kromeríža, kde sa ich domácnosť stala útočiskom pre mnohé slovenské rodiny, vlastne tu vytvorili akýsi „slovenský konzulát“. Na druhej strane pobytom v Dolnom Kubíne sa dostali do styku s rodinou P.O. Hviezdoslava a tak sa P. O. Hviezdoslav spolu s manželkou stali krstnými rodičmi jednému z ich synov.

Veľmi cenná bola jej etnografická zberateľská činnosť, vďaka jej práce sa zachoval celý rad prejavov ľudovej tvorivosti našich ľudí. Napríklad priamo na popud Andreja Kmeťa zozbierala vzory ľudových výšiviek, propagovala ich a pokúšala sa ich aj predávať /navrhovala založiť priemyselno-kupecký spolok na výrobu výšiviek a čipiek/, nakoniec z týchto vzoriek vydala už v roku 1926 prvý „Vzorník krížikového vyšívania v Honte...“, nasledovali ďalšie vzorkovníky až postupne zmapovala vyšívanie a vôbec slovenské kroje. Iste medzi najzaujímavejšie publikácie patrí „Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska“ /1929/. Známa je jej práca „Z čias utrpenia“, ktorá vyšla v Banskej Bystrici v roku 1926. Bola iniciátorkou v určitom čase veľmi populárnych vyšívaných národných košiel, sama ich údajne vyšila až 2000. Pamätám si, že v mojich detských rokoch nebolo sviatku, aby som nemal oblečenú „slovenskú košeľu“.

Z jej etnografickej činnosti bola určite zaujímavá aj činnosť zbierania prísloví, porekadiel, ale aj povier, nakoniec 300 prísloví a porekadiel poskytla známemu vydavateľovi týchto ľudových pokladov A. P. Zátureckému. Popri tomto „zbere“ sa venovala zbieraniu scenárov detských hier a najrôznejších predmetov, ktoré sa na Slovensku pri bežnom živote používali, všetky nakoniec skončili v múzeách na Slovensku a v Čechách / prejavila sa jej náväznosť na spomínaný Kromeríž/.

Už vydávanie „Vzorkovníkov...“ ju viedlo k publicistickej činnosti a začala publikovať cestopisné črty, memoárové a národopisné práce v najrôznejších časopisoch napríklad v Slovenských pohľadoch, Národ. Novinách a podobne.

Je až neskutočné sledovať, koľko činností za svoj život stihla popri výchove svojich piatich detí realizovať.

Beatrix /1457-1508/, druhá manželka nášho kráľa Mateja Korvína

Beatrix bola nemanželskou dcérou neapolského kráľa Ferdinanda Aragónskeho. V roku sa stala manželkou Uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý nám vládol v rokoch 1458-1490.

Prvá manželka umrela kráľovi Matejovi krátko po svadbe a tak si doviedol manželku zo slnečného Talianska. A teraz prečo som spojil Beatrice s našim regiónom.

Existuje pre náš región zaujímavé vysvetlenie. Po smrti jágerskeho biskupa dal kráľ Matej Korvín opraviť, ale hlavne obnoviť hrad Revište. Obnova spočívala vo vymaľovaní hradu z vnútra aj zvonka, úprave cesty na hrad a v tomto období bol vybudovaný aj rybník, ktorý slúži do dnešných čias. Hrad Revište daroval potom kráľ Matej svojej druhej manželke, no hlavne však spolu s poddanskými obcami, ktoré pod panstvo patrili. V roku 1479 to boli Žarnovica, Voznica, Lukavica, Kopanice, Rudno nad Hronom, Malá Lehota, Prochot, Dolná a Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka, Bukovina a k uvedeným obciam patrilo aj 14 mlynov. Vlastne chcel úpravami hradu a vybudovaným rybníkom novej manželke vytvoriť také podmienky aké mala v slnečnom Taliansku. Samozrejme že sa mu to nemohlo podariť už len pre rozdiel v slnečnom svite v Taliansku a na Revišti.

Beatrix bola vzdelaná žena, obľubovala drahé šperky, obklopovala sa umelcami z najrôznejších profesií básnikmi, spevákmi, hudobníkmi, sochármi, maliarmi a mohli by sme ďalej menovať, jednoducho vedela rozhadzovať peniaze, no na druhej strane treba povedať, že nakupovala knihy, rukopisy a vybudovala aj slávnu korvínovskú knižnicu, zaujímavé je napríklad aj to, že vedela hrať šachy. Prejavovalo sa u nej aj akési porozumenie pre obyvateľov, ktorých svojim spôsobom „vlastnila“. Napríklad v roku 1491 odpustila obyvateľom Novej Bane polovicu daňových poplatkov, čo odôvodnila ich veľkou chudobou a v nasledujúcom roku im platenie kráľovských daní úplne odpustila. V roku 1496 mali odpustené novobančania kráľovské dane na dva roky. Len pre zaujímavosť uvediem, že ročne platili okolo 565 zlatých.

Najväčším problémom Beatrix však bolo, že nemohla mať deti čo bolo pre kráľa neprijateľné, kráľovi sa narodil nemanželský potomok Ján Korvín. Beatrix sa dožila 51 rokov jej majetok, v našom regióne skončil v rukách Dóciovskej rodiny. Po smrti kráľa Mateja Korvína si Beatrice požičala Urbana Dóciho 8000 zlatých a do zálohy dala hrady Revište, Šášov a Slovenskú Ľupču. Nakoniec pôžičku navýšila na 16000 zlatých a Panstvo sa dostalo na niekoľko storočí do rúk tejto rodiny. Určite významne ovplyvnila život mnohých našich predkov.

Ozaj uvedomili ste si, že hovoríme o tom kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý sa často spomína v slovenských rozprávkach, ako chodil inkognito medzi chudobných ľudí ?

Korvínovský oltár z roku 1480 v chráme Sv. Jakuba v Levoči, majster Ján na oltári údajne zobrazil kráľa Mateja Korvína a jeho manželku Beatrix /pohľadnica/